Slovinsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ od Portugalska 1. júla 2021, pričom sa v rámci svojho polročného programu rozhodlo okrem iného zamerať aj na riadenie ľudských zdrojov, talentov a vekový manažment vo verejnom sektore. V nadväznosti na to zabezpečilo Ministerstvo verejnej správy Slovinska vypracovanie štúdie na tému Vplyv modelu CAF na riadenie ľudských zdrojov. Štúdia bola zrealizovaná pod záštitou Centra pre výskum verejnej správy (KDZ) v Rakúsku za podpory národných korešpondentov modelu CAF, ktorým je v Slovenskej republike Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Cieľom štúdie bolo získať konkrétne dôkazy o tom, ako model CAF prispieva k zlepšovaniu organizácií verejného sektora vychádzajúc z praxe európskych organizácií. Štúdia sa pritom zameriava najmä na vzťah medzi modelom CAF a riadením ľudských zdrojov a zamestnancov. 

Pri vypracovaní štúdie vychádzalo KDZ z online dotazníkového prieskumu, ku ktorému bolo v júni 2021 pozvaných 244 organizácií verejnej správy, ktoré v rozmedzí rokov 2015 až 2021 získali titul Efektívny používateľ modelu CAF. Vo výsledku dotazník vyplnilo 59 organizácií, z toho 7 organizácií zo Slovenskej republiky (viď obr. 1).

Obr. 1 – Krajiny, v rámci ktorých respondenti vyplnili dotazník

Metodológia použitá v štúdii ponúka hlbší pohľad na vplyv modelu CAF na riadenie ľudských zdrojov a zamestnancov, pričom tento vplyv rozdelila do štyroch kategórií:

a) Vysoký vplyv – aktivity boli zahrnuté v Akčnom pláne zlepšovania (APZ) a boli zrealizované.b) Nízky vplyv – aktivity neboli zahrnuté v APZ a neboli zrealizované.c) Skrytý vplyv – aktivity neboli zahrnuté v APZ, ale boli zrealizované.d) Potenciálny vplyv – aktivity boli zahrnuté v APZ, ale neboli zrealizované.

Vysoký vplyv má model CAF na organizačný rozvoj, avšak dôležitý je aj jeho skrytý vplyv, ktorý je spôsobený metodológiou modelu CAF presadzujúcou konsenzus a spoločnú diskusiu. Model CAF tak vplýva na spokojnosť zamestnancov, inovácie a rozvoj kompetencií zamestnancov.

Potenciálny vplyv označuje oblasť, kde je potrebné model CAF ďalej rozvíjať. Ide o dôležité oblasti ako je stratégia, plánovanie a kontrola. Okrem toho je potrebné model CAF adaptovať aj na oblasti, v ktorých bol preukázaný jeho nízky vplyv. Konkrétne ide o nástroje reagujúce na očakávania mladej generácie, medzi ktoré patrí napr. digitálna gramotnosť, talent manažment a pracovné benefity.

Vo všeobecnosti prieskum dokázal, že implementovanie modelu CAF viedlo k výraznému zlepšeniu riadenia ľudských zdrojov v organizácii. Až 58 % aktivít v APZ totiž tvoria tie aktivity, ktoré sú zamerané na zlepšenie riadenia ľudských zdrojov. Pri pohľade na pracovný život zamestnanca tak môžeme pozorovať významný vplyv modelu CAF na oblasti ako organizačná kultúra, pracovné podmienky, udržanie zamestnancov a meranie výsledkov riadenia ľudských zdrojov (viď obr. 2). 

Obr. 2 – Oblasti, v ktorých sa najčastejšie prijali opatrenia v APZ v oblasti riadenia ľudských zdrojov

Celú štúdiu Vplyv modelu CAF na riadenie ľudských zdrojov nájdete tu: 

https://issuu.com/kdz_austria/docs/20210923_survey_impact_caf_final_report?fr=sZWI3NDQyNTUyNjM

Aktualizované 21.05.2024